Dobrý skutok Donalda Trumpa - Ľubomír Galko

Prejsť na obsah

Hlavná ponuka:

Blogy, stanoviská
Dobrý skutok Donalda Trumpa
05. 12. 2016 | Európske noviny

Prezident USASlová nahraďme skutkami a zapíšme Slovensko do histórie ako krajinu, ktorá zmenu paradigmy v oblasti bezpečnosti EÚ naštartovala.

Nedávno som napísal, že po zvolení Donalda Trumpa sa v Európe posilnia názory, podľa ktorých má  americký ochranný dáždnik svoje limity a Európa vrátane Slovenska bude musieť v oveľa väčšej miere venovať pozornosť svojej vlastnej bezpečnosti (viac tu). Viedli ma k tomu viaceré vyjadrenia novozvoleného prezidenta USA ešte ako kandidáta, ktoré nekorigoval ani po svojom zvolení. Podľa Donalda Trumpa sa USA v budúcnosti nebudú angažovať alebo sa budú výrazne menej angažovať pri napĺňaní článku päť o kolektívnej bezpečnosti, ak sa európske krajiny nespamätajú a nezačnú sa správať k svojim obranným rozpočtom zodpovedne.

O pár dní na to predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker v rozhovore pre Quest France (viac tu) povedal : „Trump nie je prvý, kto nám ukázal, že európska obrana je neadekvátna. Akurát je brutálnejší.“

Je úplne jedno, kto bol prvý; dobré je, že to vyzerá, že sa posilnením obrannej spolupráce začína EÚ konečne vážnejšie zaoberať.

Akčný plán začína pri peniazoch

Celkom logicky, pretože za posledných 10 rokov členské krajiny EÚ znížili svoje rozpočty o cca 12% – bez toho, aby v tomto období nejak zmysluplne posilnili obrannú spoluprácu. Dnes sú v krajinách EÚ prakticky len dve krajiny, ktoré sú schopné plnohodnotne brániť seba alebo EÚ – Francúzsko a Veľká Británia. Plnohodnotne znamená, že disponujú kompletnou škálou vojenských spôsobilostí a sú schopné autonómne a samostatne viesť akýkoľvek konflikt na ľubovoľnom poli, bez pomoci inej krajiny.

Akčný plán (EDAP), s ktorým prichádza EÚ, obsahuje viacero návrhov, z nich najviac vyčnieva zriadenie Európskeho fondu na obranu. Tento by sa mal skladať z dvoch častí. Prvou je financovanie výskumu inovatívnych obranných technológií (elektronika, metamateriály, šifrovaný software, robotika). Druhou časťou je organizácia nákupu určitého vybavenia spoločne a teda   znižovanie nákladov jednotlivých krajín.

Komisia v rozpočte EÚ na rok 2017 navrhla na obranný výskum 25 miliónov Eur, celkovo sa však na obdobie 2021 – 2027 počíta so sumou minimálne 500 miliónov ročne, dohromady teda cca 3,5 miliardy eur za sedem rokov.

Už nielen slovenské, ale aj silnejšie ozbrojené sily – napríklad nemecké – majú problém so starnúcou technikou, čo je tiež silný argument pre spoločný nákupu vojenskej techniky a vývoj. Preto sa v návrhu hovorí aj o podpore investícií pre malé a stredné podniky, start-upy a dodávateľov pre obranný priemysel a aj o posilnení jednotného trhu v oblasti obrany.

Na tomto mieste je dobré spomenúť, že okrem akčného plánu v súčasnosti prebiehajú v EU ďalšie dva nemenej dôležité procesy: debata o implementácii Globálnej stratégie EU – tzv. Implementačný plán pre bezpečnosť a obranu (Implementation plan for security and defence) a tiež o spolupráci EU-NATO na základe záverov summitu NATO vo Varšave

Úskalia, na ktoré treba vopred upozorniť

Myslím si, že prezentovaná myšlienka Európskeho fondu na obranu je dobrý projekt a treba ho podporiť. Takpovediac „úskalia“ vidím dve.

Po prvé – mali by sme vopred deklarovať, že táto iniciatíva nesmie zvýhodniť len veľké európske zbrojárske firmy, ale práve naopak, musí byt rovnomerne mierená do všetkých zúčastnených krajín tak, aby bol podporený ich domáci (častokrát malý) domáci obranný priemysel. To sa netýka len Slovenska, ale viacerých krajín EÚ z bývalého východného bloku, kde bol zbrojársky priemysel položený doslova na kolená a vzmáha sa len pomaly a postupne, častokrát cez malé, špecializované firmy.

Po druhé – je potrebné zabezpečiť, aby podstatnú časť nákladov Fondu nezhltla administratíva. Myslím tým napríklad „naberanie“ nových úradníkov. EÚ má dostatočne košaté štruktúry už teraz a tým pádom aj kapacity, ktoré je možné využiť tak, aby financie šli primárne tam, na čo sú určené – na vývoj a zdieľanie nákupov.

Ak sa únii podarí úspešne prejsť  týmito dvoma úskaliami, Slovensko by malo daný návrh určite podporiť. Kľúč, ktorým sa bude stanovovať príspevok pre jednotlivé krajiny, nie je známy, ale odhadujem, že pre Slovensko by mal byť určite menší ako 20 miliónov ročne. To hravo ušetríme, ak Fond bude normálne fungovať a plniť to, na čo bude zriadený, stačí si spomenúť na niektoré naše individuálne obstarávania typu Mokys (viac tu) alebo „výskumné“ projekty typu „Vojak 21. storočia“. (viac tu). Chcem tým povedať to, že ak by sa Mokys svojho času zakupoval cez spoločné obstarávanie EÚ, spolu s inými krajinami, bol by dnes za výrazne nižšiu cenu a v lepšej kvalite a taká absurdnosť, ako výskum vojaka 21 . storočia by sa neuskutočnila vôbec, lebo taký nezmysel a tunel v jednej osobe by v iných krajinách určite nepodporili.

Môžeme však byť iniciatívnejší a ísť ešte ďalej.

Buďme lídri a zapíšme sa do histórie

Predseda slovenskej vlády Robert Fico veľmi rád používa silné slová o slovenskom predsedníctve, tvrdí, ako nás v zahraničí chvália a uznávajú. Ale schválne, viete si spomenúť na niečo užitočné, alebo aspoň rezonujúce, čo zo slovenského predsedníctva „vypadlo“? Ak nemáme, samozrejme, na mysli kauzy drahých šou a estrád na ministerstve zahraničných vecí alebo všelijaké predražené večere. Že nie? Ani ja nie. Tak to zmeňme.

Prednedávnom som predstavil iniciatívu s pracovným názvom „+0,1% HDP do rozpočtu obrany ročne“ (viac tu). Išlo by o dohodu relevantných slovenských politických strán naprieč politickým spektrom, že pokiaľ nedosiahneme 2% HDP, ku ktorým sme sa zaviazali pri vstupe do NATO, budeme každoročne vyčleňovať pre rezort obrany o 0,1% HDP viac peňazí. A to bez ohľadu na to, aká vláda bude pri moci. „Vysnívané“ 2% by sme dosiahli niekedy v roku 2024-2025. Táto dohoda by bola prijatá všeobecnou deklaráciou, alebo vo forme ústavného zákona. Podobne ako v Poľsku, kde majú ústavný zákon, že rozpočet obrany nesmie klesnúť pod 2% už viac rokov a zatiaľ si nikto netrúfol do tohto zákona zasiahnuť.

Tak buďme lídri, buďme ozaj predsedníckou krajinou a iniciujme takúto dohodu vo všetkých krajinách EÚ. Dnes 2% a viac vyčleňujú z krajín EÚ, ktoré sú členmi NATO (viac tu), len štyri štáty – Veľká Británia (tá je na odchode), Grécko, Estónsko a Poľsko.Takže bude treba odviesť poctivú, ozajstnú, a nie nejakú fiktívnu diplomatickú robotu.

Slová nahradia skutky a Slovensko ako platný člen bezpečnej EÚ (viac tu), spolu s ostatnými krajinami tak vyšle neodškriepiteľný dôkaz, že to s bezpečnosťou EÚ myslí vážne. Zapíšeme sa do histórie ako tí, ktorí po zvolení Donalda Trumpa zmenu paradigmy v oblasti bezpečnosti EÚ naštartovali.

Zdroj:


Ukážme, že sa vieme dohodnúť na bezpečnosti pre Slovensko
Mohlo by vás zaujímať

01. 02. 2017 | Tlačová správa SaS
Slovenské ozbrojené sily prešľapujú na mieste. Máme zastaralú techniku, infraštruktúra je v zlom stave, máme nedostatočnú výzbroj a výstroj. VIAC »

07. 02. 2017 | Európske noviny
Národná rada minulý týždeň schválila návrh na vyslanie príslušníkov Ozbrojených síl Slovenskej republiky na výcvik do Lotyšskej republiky z dielne slovenského ministerstva obrany. Do Lotyšska pôjde 152 VIAC »

22. 11. 2016 | Noviny.sk
Nastal čas na skutky. Dohoda naprieč celým politickým spektrom +0,1% HDP do rozpočtu obrany ročne až po dobu, pokiaľ nedosiahneme 2% HDP, by mohol byť jeden z prvých veľmi dobrých krokov, ktorým by sme VIAC »


Vízia 2024
40 opatrení pre ľudí
Facebook
Návrat na obsah | Návrat do hlavnej ponuky