Hypermarketový príbeh - Ľubomír Galko

Prejsť na obsah
Blogy, stanoviská
Hypermarketový príbeh
20. 02. 2018 | Blog

KauflandDnes vám rozpoviem dlhší príbeh – môj „Hypermarketový príbeh“ vrátane toho, kde to všetko začalo. Až skončím v prítomnosti.

V roku 2000 sa nemecká firma po tom, ako odskúšala jednu prevádzku v Trnave, rozhodla expandovať na Slovensko a hľadala skupinu kvalitných ľudí - s adekvátnou praxou, manažérskymi skúsenosťami, predpokladmi pracovať vo vysoko stresovom prostredí a mimoriadne časovo aj miestne flexibilných. Bol som jeden z tých, čo sme boli úspešní v niekoľkokolovom pomerne náročnom výberom konaní. Dostali sme vysoko nadštandardné podmienky a... „povolávacie rozkazy“.

Súčasťou zmluvy bol totiž aj náš záväzok pôsobiť kdekoľvek na Slovensku aj v zahraničí, hlavne v rámci „zapracovania sa“. V rámci neho sme sa zaviazali „vyskúšať si“ aj fyzickú prácu zamestnancov – každý z nás si samozrejme pod tým predstavoval niečo iné. Ja som začal v ČR – v Šumperku.

Pamätám si to ako dnes. Ráno som sa dostavil a hlásil vyštafírovaný v obleku u pani riaditeľky na prevádzke v Šumperku. Pozrela na mňa, usmiala sa a povedala: „To sako a kravatu tady nebudete potřebovat, pane řediteli“. A zo skrine vytiahla čisto vypratú veľkú zelenú zásteru. Nastúpil som do oddelenia ovocia – zeleniny. Ledva mi stihli predstaviť českého kolegu - ...a prakticky celý deň som sypal cibuľu do bedničiek, bola v akcii a ľudia ju kupovali ako diví. Keď som mal minútku času, doplnil som niečo iné, ale potom zas tá cibuľa. Na pľaci som bol s menšími prestávkami 15 hodín, od 7:00 do 22:00 hod. Tak ako mnoho dní potom.

Postupne som takto prešiel všetky pozície a vyskúšal všetko – od fyzického dokladania tovaru na každom oddelení, práce v sklade, na pokladni, na informáciách aj po administratívu - na objednávkach, na personálnom oddelení atď. „Postupoval“ som po týždňoch vyššie a vyššie, viedol úsek, celé oddelenie, až nakoniec aj celý „veľký“ hypermarket. Nie však ten svoj, kde som sa medzitým s pracovníkmi spriatelil, ale iný, s úplne cudzími ľuďmi – v rámci tzv. záverečného projektu v Zlíne. Bola to veľká prevádzka, mnoho podriadených, skutočná skúška. Tamojšieho riaditeľa poslali na dovolenku a ja som dostal svoj povolávací rozkaz tam.

Po úspešnom zapracovaní som dostal „odmenu“ – presun na Slovensko – „bližšie domov“, kde som dostal „svoj“ prvý hypermarket – úplne novú, ešte neotvorenú prevádzku v Spišskej Novej Vsi, čo som mal domov do Stupavy o cca 130 km ďalej ako zo Šumperku... :-)

Tam som počas celého roka zažil úžasných a nadšených ľudí a určite aj preto dnes nedám na východniarov dopustiť a aj preto tak často na východné Slovensko v rámci potuliek po regiónoch chodím.

Zažil som tam však aj zlé veci, lebo to boli divoké roky, kedy si mafia dovolila vyšliapnuť aj na takéto silné medzinárodné firmy a ich manažérov. Postavil som sa v tých časoch voči bande okolo Alojza Kromku, prezývaného „Lojzo Čistič“ - grázlom, ktorí si mysleli, že si spravia z hypermarketu v Spišskej Novej Vsi svoj grátis samoobslužný podnik. Nedovolil som im to, bol to predsa "môj" hypermarket. Ešte dnes si pamätám ako som raz stál v kancelárii, keď prišiel za mnou jeden z jeho ľudí, rozopol si bundu tak, aby bolo vidieť revolver, ktorý mal a spýtal sa ma, či mám s nimi nejaký problém a treba ma riešiť. A aj tak som neustúpil ani o krok - a v spolupráci s niekoľkými čestnými a odvážnymi policajtmi sme to celé ustáli. Ustáli sme to napriek tomu, že nemeckí majitelia nechápali alebo nechceli chápať, čo sa to na Slovensku vlastne deje a ich podpora bola nedostatočná. Vytlačili sme tú bandu do Popradu, kde to mali jednoduchšie, lebo tam im nebol kladený odpor. Boli to naozaj divoké roky.

KauflandPrevádzku v Spišskej Novej Vsi som úspešne zabehol a postupne som sa presunul naozaj bližšie k domovu, neskôr som viedol najväčšie prevádzky v Žiline a v Trnave a po troch rokoch som ako jeden z posledných riaditeľov z tej našej veľkej várky firmu opustil. Misia bola splnená, spoločnosť bola etablovaná na celom Slovensku a na naše miesta do zabehnutých prevádzok nastúpili ľudia s tretinovými platmi. Ich práca už bola, samozrejme, o niečom úplne inom, všetko bolo zabehnuté.

To, čo vo mne zo zapracovania v Česku zostalo, bola obrovská úcta k práci, ktorú vykonávajú „radoví“, teda nemanažérski zamestnanci v takýchto prevádzkach. A ochota pomôcť. Kedykoľvek, keď som už pôsobil na pozícii „plnohodnotného“ riaditeľa a nestíhalo sa, som nemal problém zhodiť sako a pomôcť ostatným. Aj dotiahnuť paletu zemiakov – aj vysypať tú cibuľu do bedne. Alebo sa postaviť na informácie a pracovníčku odtiaľ poslať do pokladne, aby ľudia nestáli fronty. Mal som to tak v krvi, že sa moja manželka na mne častokrát zabávala - vždy, keď sme boli na nejakom nákupe v nejakom inom obchode a ja som zbadal na zemi nejaký papier alebo igelit, kus krabice, kartónu, tak som ho automaticky zdvihol a šiel odhodiť do najbližšieho koša.

Takže niektorí koaliční politici a ich priaznivci, keď ma dnes nazývajú „dokladačom konzerv“ v podstate až tak neklamú, (aj keď zrovna toto oddelenie moje najobľúbenejšie nebolo), ale nedokážu ma tým uraziť. Čo ma však hnevá je to, že urážajú desaťtisíce čestných, slušných a pracovitých ľudí, ktorí sa živia touto prácou, keď sa o nej vyjadrujú s takým dešpektom, len preto, aby zosmiešnili v politickom boji svojho oponenta. Pritom mnohí z nich v živote nič poriadne nerobili, celý život sú prisatí na štátne funkcie a peniaze daňových poplatníkov.

Zastupujú Slovensko v právnych sporoch, ktoré vždy prehrajú, píšu knižky, ktoré nikto nečíta. Len celý život tliachajú a tliachajú – a ak by na to došlo, ani tú prácu v pokladni, v sklade pri preberaní tovaru, prácu personalistky alebo na objednávkovom oddelení by nezvládli, nieto viesť celú prevádzku, napríklad s viac ako sto ľuďmi a zodpovedať za obrovské hodnoty, finančné, materiálne aj personálne.

A o tom, či by boli schopní sa postaviť zločinu a riskovať všetko ani nejdem polemizovať. Oveľa jednoduchšie je totiž kydať v parlamente alebo v bezpečí tlačoviek do mikrofónu alebo prskať na nete.

Môj profesionálny životopis sa samozrejme neskladá len z pôsobenia v tejto firme, nakoniec boli to len tri roky a viedol som viaceré ďalšie obchodné spoločnosti, môj životopis je voľne prístupný. Tieto tri roky však najviac rezonujú, boli sexy pre novinárov a hlavne pre niektorých politických spochybňovačov. Nedám však na tie roky dopustiť, bola to veľká škola a napríklad to, čo som si odskákal v Spišskej Novej Vsi mi výrazne pomohlo neskôr aj na rezorte obrany, keď som bol vystavený enormnému tlaku a nátlaku z mnohých strán po tom, ako som začal čistiť rezort od korupcie.

PS: Cez víkend sme si spravili s babami výlet do ČR – do Šumperku, tam, kde to všetko začalo. Moc sa tam toho nezmenilo – ešte aj to oddelenie Ovocia a Zeleniny, vrátane bední s cibuľou je na tom istom mieste. Dôkazový fotomateriál prikladám... :-)
Skrátená videovizitka z volieb 2010
Mohlo by vás zaujímať

11. 04. 2018 | Stanovisko
Včera (v utorok) som dostal informáciu, že vo štvrtok alebo v piatok odstúpi, alebo bude odvolaný prezident PZ Gašpar. Zároveň mám už niekoľko dní informáciu, že na miesto 1. viceprezidenta PZ má byť v súvislosti VIAC »

16. 11. 2017 | Tlačová správa SaS
Tridsať spoločností vrátane J&T Real Estate Holding podalo žalobu na poslancov NR SR za stranu Sloboda a Solidarita Ľubomíra Galka a Jozefa Rajtára. Opoziční poslanci považujú žalobu za grotesknú. VIAC »

05. 01. 2018 | NaZahori.sk
Keď sa povie  Ľubomír Galko, väčšina si ho hneď spojí s politikou. Áno je politik, poslanec, ale hlavne je manžel, otec, syn, súrodenec. Pre NaZahori.sk Ľubomír Galko pootvoril dvere do svojej rodinnej VIAC »


Bezpečnosť a spravodlivosť
Sloboda a solidarita
Vízia 2024
Sloboda a solidarita
40 opatrení pre ľudí
Program SaS
Facebook
Návrat na obsah